Židovská synagóga z roku 1880 je v súčasnosti Národnou kultúrnou pamiatkou. V období vojen bola značne poškodená. Teraz slúži verejnosti na kultúrne a spoločenské akcie.
Mestská knižnica z roku 1903 nesie novobaroková štýl. Bola vybudovaná na účely slovenského banky.
Meštiansky pamätný dom Vavra Šrobára - ide o prejazdnou budovu v tvare písmena L z roku 1850. V rokoch 1899 - 1918 slúžila politikovi a prvému splnomocnenému ministrovi pre správu Slovenska.
Ľudová banka Ružomberok štýlovo nesie prvky viedenskej secesie od roku 1914, kedy banka odkúpila pôvodný dom.
Meštiansky pamätný dom rodiny Hudekovcov má zachované pôvodné prvky a konštrukciu z roku 1858. Postavili ho na mieste bývalej Kečketovskej kúrie. Rodina Houdekovcov bola známa politickú a publicistickú aktivitou.
Kultúrny dom Andreja Hlinku je v súčasnej dobe multifunkčné budova z roku 1929. Na financovanie výstavby sa podieľali americký Slováci, Ľudová banka a Andrej Hlinka. Pokladá sa za kultúrne centrum Ružomberka. Nájdete tu obchody, kino, hotel, telocvičňu, banku.
Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty je situovaný na námestí. Vytvoril ho asi Alexander Belopotocký v roku 1858. Socha pochádza z konca 18. storočia. Je kamenná a pozlátená.
Radnica sa nachádza na námestí Andreja Hlinku. Začali ju stavať v roku 1895. Pri jej budovaní sa zrútila jedna časť a zahynulo pri tom päť robotníkov. Sídlili tu štátne inštitúcie a dnes je tu mestský úrad.
Kostol Sv. Ondreja sa nachádza vedľa radnice. Krstiteľnica sa zachovala pôvodná zo 16. storočia, kde je najstarší zvon na Liptove, uliaty v roku 1506. Pôvodný ranogotický kostol prestavali v duchu renesancie a neskôr baroka. Vnútri si môžete prezrieť umelecké diela. Pod južnej loďou je zriadené múzeum Andreja Hlinku.
Známe ružomberskej schodisko spájajú námestie s dolným mestom. Schodísk je šesť s 579 schody.
Múzeum Andreja Hlinku začali stavať v roku 1939. Skladá sa z dvoch častí, kaplnka a hrobky kde je busta s nerezovým krížom. Cez druhú svetovú vojnu lietadlo povstalcov zničilo objekt. Hlinkovej pozostatky preniesli na neznáme miesto.
Evanjelický kostol je v duchu moderny s prvkami rondokubizmu. Oltárny obraz vytvoril Peter Michal Bohúň. K sakrálnej stavbe patrí aj fara a ľudová škola.
Pomník sloboda Slovenský národa bol postavený Ladislavom Majerským po prvej svetovej vojne pri vzniku Československa. Zložité súsošie znázorňuje porobu slovenského národa a tiež jeho víťazstvo.
Budova bývalého okresného súdu bola komponovaná kombináciou klasického prístupu a prvky funkcionalizmu. Vnútri je átrium s pavlačami na poschodiach. Dnes tu sídli úrad práce.
Liptovské múzeum založili bratia Kurtiovci v roku 1912. Uchováva 190 000 predmetov. Pre verejnosť je prístupných sedem expozícií. Venuje sa aj kultúrno - výchovnej a vzdelávacej činnosti.
Kostol povýšenia sv. Kríža v Ružomberku patrí reholi jezuitov. Bol postavený začiatkom 19. storočia. Ide o sakrálnu stavbu v empírovom slohu umiestnenú na námestí A. Hlinku. Pri vchode sú k videniu sochy z dielne A. Belopotockého.
Kláštor piaristov bol postavený v roku 1735. Za neskorobarokovou budovou školského typu sa rozprestiera kláštorná záhrada.
Kaštieľ sv. Žofia pochádza z konca 14. storočia. Bol niekoľkokrát prestavaný, takže sa pôvodná stavba úplne nezachovala. Najstaršie detaily môžeme pozorovať zo 17. storočia. V terajšej dobe je súčasťou obchodného reťazca.
Ružomberskú kalváriu vybudovali v roku 1859. Pozostáva z kostola Povýšenia svätého Kríža a zo 14 zastavení krížovej cesty. Tu sú umiestnené maľované obrazy.
Kostol Panny Márie Ružencovej sa nachádza v Černovej. Postavili ho na mieste zhoreného kostola z roku 1802. V roku 1907 ho vysvätil za nepríjemných okolností keď miestne veriaci mali spor sa spišským biskupom. Uhorskí žandári vtedy zastrelili 15 ľudí. V súčastnosti je na miestnom cintoríne spomienkové miesto Pomník černovských Martýrov.
Lipová aleja zrejme vysadili v roku 1888. Tvorí ju 156 stromov. Je obľúbeným miestom na oddych. Spája námestí A. Hlinku, ktoré sa delia na dve časti.